Category Archives: Štúdie

Ľútostivý a milostivý Boh

El rachúm vechanún (Ex 34,6)

Svojím tvrdením “…veď som vedel, že si láskavý a milosrdný Boh, trpezlivý a veľký v zľutovaní a zmilúvaš sa nad nešťastím” prorok Jonáš vyčítal Bohu, že je taký dobrotivý a že dokáže prepáčiť hrozné hriechy (Jon 4,2). Asi s tým nebol veľmi uzrozumený, lebo kniha proroka Jonáš fakticky končí otázkou Boha nasmerovanou Jonášovi, v ktorej Boh jasne vyvracia Jonášov nesprávny postoj k Božím atribútom. I dnes jestvujú ľudia, ktorí chcú odvodiť vlastnosti Boha od toho, čo hovoria o ňom mnohí v stáročnej kresťanskej histórii. Ako je to s Božím vznešeným atribútmi ako ľútostivý, milostivý, milosrdný a podobnými, podľa Božieho zjavenia už vo Svätom písme Starého zákona, o tom hovorí štúdia Ľútostivý a milostivý Boh. Continue reading Ľútostivý a milostivý Boh

Lotor o Ježišovi (štúdia k Lk 23,42)

Dobrý lotor (Ak.mal. Záborský)
Dobrý lotor (vitráž, Badín, akad.mal. L. Záborský)

Lotor v Lukášovej verzii (23,42) je jediná postava v Novom zákone, ktorá oslovuje Ježiša len jeho vlastným menom “Ježišu!”, bez akéhokoľvek dodatku. Táto literárna jedinečnosť v Lukášovom diele upútala pozornosť vykladačov Písma už dávnejšie, hoci jej výklad ostáva neuspokojujúci. Na základe pozitívneho využitia mena Ježiša typológie Jozueho vovedenia do Zasľúbenej zeme, uvedená štúdia (Liber Annuus 64 [2014] 273-285) predkladá výklad, ktorý stojí na mimoriadnom úmysle autora tretieho evanjelia – zomierajúci lotor je hovorcom vysokej typológie Ježišovho vstupu/eisodu do kráľovstva.

The criminal in Luke 23:42 is the only person in the whole NT who addresses Jesus by his name “Jesus” alone, without any further specification. This literary hapax in Luke’s Gospel has been noticed by the exegetes, but a satisfactory explanation has not yet been given. Based on the fact of the name Ἰησοῦς and on the positive typology of Joshua’s leadership of his people into the Promised Land, the present essay (published in Liber Annuus 64 [2015] 273-285) aims to show that by this hapax Luke had the intention of presenting a dying criminal as a voice expressing a high typology of Jesus’ eisodos into his kingdom.

Nemá deň 12 hodín?

Rimske slnecne hodiny
Rímske slnečné hodiny v múzeu v Side, Turecko

Časopis Liturgia v ročníku 24 v novom čísle 3/2014 predstavuje okrem iného aj štúdiu o delení denného a nočného času v biblickej tradícii.

Štúdia s názvom Nemá deň dvanásť hodín? Pozadie židovského a ranokresťanského delenia času predstavuje korene delenia dňa a noci v rôznych kultúrach, ktoré súvisia s kresťanskou tradíciou. Grécke delenie svetelnej časti dňa na štyri úseky a delenie noci na štyri stráže je predchodcom Continue reading Nemá deň 12 hodín?