Ž 1-41 Prvá kniha Žaltára

Ž 1

^1a	Blažený človek,čo nekráčal podľa rady bezbožných
^1b	a nestál na ceste hriešnikov,
^1c	ani nevysedával v kruhu posmeškárov,
^2a	ale v PÁNOVOM zákone je jeho záľuba
^2b	a o jeho Zákone rozjíma dňom i nocou.
^3a	A bude ako strom zasadený pri ramenách vôd,
^3b	čo prináša ovocie vo svojom čase,
^3c	a jeho lístie nikdy nevädne;
^3d	darí sa mu všetko, čo podniká.
^4a	No nie tak bezbožní;
^4b	ale, tí sú ako plevy, čo vietor ženie pred sebou
^5a	Preto bezbožní neobstáli na súde,
^5b	ani hriešnici v zhromaždení spravodlivých.
^6a	Lebo PÁN pozná cestu spravodlivých,
^6b	ale cesta bezbožných zhynie.

^1a	Prečo sa búrili pohania?
^1b	a národy mrmlú daromnosti
^2a	Povstávajú pozemskí králi
^2b	a vladári konšpirujú spolu
^2c	proti PÁNOVI a proti jeho pomazanému:
^3a	“Roztrhajme ich putá
^3b	a ich povrazy zhoďme zo seba!”
^4a	Ten, čo na nebesiach prebýva, sa im vysmieva;
^4b	Pán ich privedie na posmech.
^5a	Vtedy na nich zavolá rozhorčene
^5b	a v svojom hneve ich vydesí:
^6a	Veď ja som ustanovil svojho kráľa
^6c	na Sione, mojom svätom vrchu!
^7a	Zvestujem PÁNOVO nariadenie:
^7b	On mi povedal: “Ty si môj syn.
^7c	Ja som ťa dnes splodil.
^8a	Žiadaj si odo mňa
^8b	a dám ti do dedičstva národy
^8c	a do vlastníctva končiny zeme.
^9a	Rozbiješ ich žezlom železným
^9b	a jak hrnce hlinené ich rozdrobíš.”
^10a	A teraz, králi, pochopte;
^10b	dajte sa poučiť/poopraviť, sudcovia zeme.
^11a	Slúžte PÁNOVI v bázni
^11b	a s chvením sa mu klaňajte.
^12a	Pobozkajte syna (Podvoľte sa zákonu /?/)
^12b	žeby sa nerozhneval a vy by ste zhynuli na ceste,
^12c	lebo jeho hnev sa rýchlo rozpáli.
^12d	Blažení sú všetci, čo sa spoliehajú na neho.