Svojím tvrdením “…veď som vedel, že si láskavý a milosrdný Boh, trpezlivý a veľký v zľutovaní a zmilúvaš sa nad nešťastím” prorok Jonáš vyčítal Bohu, že je taký dobrotivý a že dokáže prepáčiť hrozné hriechy (Jon 4,2). Asi s tým nebol veľmi uzrozumený, lebo kniha proroka Jonáš fakticky končí otázkou Boha nasmerovanou Jonášovi, v ktorej Boh jasne vyvracia Jonášov nesprávny postoj k Božím atribútom. I dnes jestvujú ľudia, ktorí chcú odvodiť vlastnosti Boha od toho, čo hovoria o ňom mnohí v stáročnej kresťanskej histórii. Ako je to s Božím vznešeným atribútmi ako ľútostivý, milostivý, milosrdný a podobnými, podľa Božieho zjavenia už vo Svätom písme Starého zákona, o tom hovorí štúdia Ľútostivý a milostivý Boh. Prirodzene, že tieto superlatívy len vydláždili cestu k plnosti milosti, ktorá zažiarila v Ježišovi Kristovi a je zavŕšená v Božom zjavení Nového zákona.