V roku 2008 bol v Jeruzaleme postavený Pamätník tolerancie – Monument of tolerance. Pomník sa nachádza južne od Starého mesta, asi 3 km od Jafskej brány smerom na Ramat Rachel, bezprostredne na konci Haasskej promenády, vedľa sídla vojenských jednotiek UNO. Slovenským prekladom Pamätník tolerancie sa nechce vyjadriť, žeby tolerancia bola uhynula. Veď dizajnér a sponzor tohto monumentu, poľský podnikateľ Alexander Gudzowaty zaiste chcel ním vyjadriť naopak nevyhnutnosť tolerancie. Hoci je niekedy vskutku opomenutá, je mimoriadne dôležitá a nevyhnutná pri riešení Izraelsko-Palestínskeho konfliktu – totiž, najmä preto ho Gudzowaty nechal vyhotoviť.
Dnes, 8. júna 2014, keď Pápež František sa modlil spolu s dvomi prezidentmi Šimonom Perésom a Mahmúdom Abbásom, stojí za to pripomenúť si sústavnú potrebu tolerancie a to nielen medzi štátmi a národmi, ale aj medzi … menšími skupinami, či ľuďmi navzájom. Bez tolerancie sa ťažko dá postúpiť k opravdivej láske.
Alexander Gudzowaty takto píše o zrode tohto monumentu:
“Pamätník je v tvare dvoch polovíc zlomeného stĺpu, ktorý bol rozdelený, ale ešte je spojený, stojaci na troskách bezmenného a nestarnúceho chrámu. Olivovník rastie uprostred rozdeleného stĺpu a jeho listy sa snažia obsiahnuť a zatôniť obe polovice. Strom umožňuje dvom častiam stĺpu spojenie akoby v symbolickom spolužití. Avšak nevie sa, kedy sa zlomenina vylieči, kedy budú sa obe strany zrastú zase dohromady, avšak je možno vidieť, že medzi vetvami olivovníka sa nachádza nové klíčiace semeno – zlaté zrnko tolerancie. ”
Pred pomníkom sú aj ďalšie slová Gudzowateho o tolerancii:
Tolerancia umožňuje koexistenciu – najzákladnejší a nevyhnutný predpoklad pre to, aby rôzni ľudia, rôzne kultúry, rôzne prístupy a rôzne presvedčenia mohli prekvitať a rozvíjať sa. Tolerancia, pochopenie a prijatie druhého sú univerzálnym štandardom pre správanie, a čo do dôležitosti rovnako pre etiku i vieru.
Všetci vedia, že tolerancia je nevyhnutná, ale všetci príliš často zabúdame na túto základnú hodnotu v našej každodennej existencii. Vždy si nájdeme mnoho dôvodov, prečo zasahovať do myslenia iných ľudí, do ich správania a zvykov – čo zbytočne spôsobuje bolesť, nedorozumenia a konflikty.
Nevieme ako byť tolerantní, rozhodli sme sa zabudnúť, súdime iných, ale nesúdime sami seba. Nechali sme sa unášať smerom k prázdnote nepreberať žiadnu zodpovednosť za svoje činy. Veď práve schopnosť spoločnosti byť tolerantnou je to, v čom sa odráža jej kultúra ako národa a vyníma sa pre ostatných ako príklad hodný nasledovania.
Nedostatok tolerancie ponižuje ľudskú spoločnosť, národy a ľudí a predstavuje našu neschopnosť dosiahnuť svoj potenciál. Snaha o toleranciu nám naopak umožní dosiahnuť náš najvyšší bod.
B.Š.