7. nedeľa „A“

Lv 19,1-2.17-18 (prvé čítanie, 7.ned.A) – o láske k blížnemu

Text z Lv 19,18 preslávil Ježiš svojím vyvýšením tohto prikázania na úroveň prikázania lásky k Bohu a celé kresťanstvo je poznačené hľadaním rovnováhy v praxi medzi týmito dvomi (prvý z Dt 6,4-5 a druhý z Lv 19,18) prikázaniami z Tóry.

Liturgický text pochádza z kapitoly Lv 19, ktorá je súčasťou veľkého Kódexu svätosti (Lv 17 – 26). Legislatívny text Lv 19 má tri časti. V prvej (vv. 1-18) sa prikázania točia okolo “svätosti” a pravej nábožnosti, ktorú charakterizujú povinnosti voči blížnemu. Stať je pretkávaná rytmicky antifónou “Ja som PÁN (váš Boh)” (vv. 2.3.4.10.12.14.16.18) medzi jednotlivými menšími skupinami prikázaní. Evidentne sa poukazuje na súvsťažnosť, bytostné prepojenie medzi povinnosťami voči blížnemu a rešpektom pred Božou svätosťou. Jedno bez druhého v náuke Levitika neobstojí.

Druhá časť (vv. 19-29) pokračuje témou “svätosti”, ktorej základnou charakteristikou je “oddelenosť”, resp. “nezmiešanosť” pri chove dobytka, pri pestovaní, ako aj v spoločnom živote muža a ženy, či pri stravovaní sa, alebo úpravách zovňajšku človeka. Aj v tejto časti poriadok je motivovaný teologickým refrénom “Ja som PÁN (váš Boh)” (vv. 25.28).

Posledná stať *vv. 30-37) zŕňa predchádzajúce dve state a tvorí určitú teologickú syntézu najdôležitejších príkazov Starého zákona; tá je opäť prepletaná 6-krát motiváciou “Ja som PÁN (váš Boh)” a stálo za to, aby sme sa ju naučili aj naspamäť – ak nie v mysli, tak v praci určite. Veď všetci sme tak trochu “cudzinci”.