Celá báseň tu.

Zimné rána, plné snehu,

nás vedú Tvorcu chváliť

– za jeho múdrosť, nehu…

a sebaobetu – dal Otcovi schváliť.

 

 

Žiar adventných ulíc,

ľud s túžbou tápajúci po daroch,

sála mu radosť z líc;

chce ju vo vianočných pohároch. (čítaj ďalej)

Sneh, žiara, no najmä dar,

sú symboly Vianoc, čo nás tešia.

Dvíhajú z duchovných már,

veď darmi sa ľudia neprehrešia.

 

Hriech by bol obísť Teba,

na Vianoce nepoďakovať Ti.

Bo treba lásky, okrem chleba,

dar slovom i skutkom ukovať Ti.

 

 

Troch si berme za príklad;

múdrych, čo v ľuďoch ostanú.

Hľadali pravdu, nie Herodesov výklad,

sklonili sa s darmi – Kráľovi do stanu.

 

 

 

Kráľovi kráľov v čudnom stane,

Ježišovi v maštali, Bohu v človeku –

Traja králi s darmi – to zostane

na príklad a pamiatku odvekú.

 

Dary: zlato – symbol ľudského kráľa,

kadidlom sa vzdáva úcta Bohu

a myrhou sa značí obeta dokonalá;

dary múdrych nás postavia do rohu.

 

Hriech by bolo obísť Teba,

keď Vianoce sú o daroch.

Na ten prvý pamätať treba,

veď prišiel od Otca z neba,

a ostáva na našich oltároch.

 

Ním obdaroval všetkých

a my môžeme každého.

Hoc svet má rád iný prepych,

azda objaví potrebu blížneho.

 

Ten prvý dar – Boh dal Syna –

tvorí druhý – my seba navzájom;

s vedomím, že zmyla sa nám vina,

darujme lásku za prenájom.

 

 

Traja králi sú nevšedný prípad.

Hľadali Boha, sklonili seba,

obdarovali ho; nám dali príklad,

že darovanie je odo mňa pre Teba.

 

 

 

Hriech by bolo neobdarovať sa

– keď každý z nás je už darom –

na spôsob Darcu, neskrývať sa;

dať zo seba, seba, nielen pred oltárom.

 

Ak Vianoce sú i o daroch,

tak obnovme Boží dar lásky.

Darujme nehu v živých pohároch

a zo zrna života nechajme rásť klásky.

 

S úctou prajem všetkým požehnané Vianoce.

B.Š.