3. nedeľa “A”

Izaiáš 8,23 – 9,3 (prvé čítanie, 3.ned.A)

Jasanie zo záchrany z temnôt

Liturgická stať tvorí prvú časť Hymnu vďakyvzdania (8,23 – 9,6), ktorý preplnený kráľovskou tematikou je úzko spojený s známym proroctvom o Emanuelovi z Iz 7,13-14.17. Naplnenie proroctva o Emanuelovi možno ľahšie vybadať z verša 9,5 “Chlapček sa nám narodil, daný nám je syn…”. Hymnus pochádza z deuteronomistickej redakcie (?exilovej; porov. perspektívu pisateľa zo strany utláčateľa Asýrie “kraj za Jordánom” do ktorého sa ide po tzv. Via maris “morskej ceste”, ktorá spája Egypt z Mezopotámiou a ktorá prechádza cez Galileu) a spomínaný chlapček bolo retrospektívne oslavné vyhodnotenie narodenia slávneho obroditeľa Judska – kráľa Joziáša (preto i všetky slovesá sú v pôvodine v minulom čase “kráčal”, “uzrel”, “zažiarilo”, “rozmnožil si”, “zväčšil”, vv. 1-2; v slovenčine žiaľ nesprávne v budúcom čase). Opis radosti z oslavy (zrodu) mimoriadne pozitívneho kráľa Joziáša je zavŕšený odkazom na  víťazstvo nad Madiánčanmi (porov. Gedeónovo  víťazstvo, Sdc 7,1-22).

Stať z liturgie končí odkazom na Madián, nepokračuje odkrytím  spomínaného jasania z narodenia onoho chlapčeka. Liturgia totiž používa len tému nesmiernej a nepominuteľnej radosti a plesania. Tie pramenia z dôvery v Pána, ktorý bojoval za svoj ľud a porazil jeho otrokárov.  Preto niektorí pripisujú redakciu tejto state až do  tesne poexilového obdobia, stále s jedinečnou a živou pamäťou na veľkého kráľa, ktorého celková obroda národa staval na dôslednom zachovávaní Pánovej náuky a na náboženskej obrode.

Liturgická stať používa motív svetlo verzus tma, ako základný motív na opísanie oslobodenia verzus utláčateľ. Izaiášova stať svedčí o nehasnúcej dôvere Izraela, zgniaveného hriechom, bolesťou a utláčateľom. Stať je vynikajúcim liturgickým vstupom k evanjeliu, v ktorom sa predstavuje osloboditeľ Ježiš a jeho prvotné výzvy.