Iz 55,1-11 (prvé čítanie, 1. ned. B) – ako rozpoznať a prijať Božie spôsoby

Dôležitou spoločnou témou kapitol 54, 55 a 56 je zmluva. Zatiaľ čo jej predmetom v Iz 54 bol Sion, v nasledujúcej kapitoly sú to už deti Siona. Nebude to zmluva so Sionom ale s tými, čo prichádzajú do neho piť z jeho vôd. Najmä v prvých veršoch (vv. 1-5), stať pripomína typické pozvanie k múdrosti (Prís 9). Stati nemožno uprieť jej sugestívny pozitívny tón a radosť z toho, že životný smäd môže byť uhasený zadarmo, ba viac – darom. Netreba zháňať platobnú menu a lopotiť, aby sme si zadovážili Božie dobrodenia. Výzva prijať ich je však nesmierne ťažká.

Avšak v kontexte Knihy proroka Izaiáša, pozvánka prísť k vodám a piť predpokladá skôr dobré a pokojné vody Siona (porov. 8,6). Aj iné obrazy zo state odkazujú na Iz 7 – 8, kde v čase proroka Izaiáša kráľ Achaz nepreukazoval dôveru voči Pánovi. V našej stati zohráva pozitívnu rolu kráľ Dávid, ako obľúbený Pánov a ako ten, čo stelesňuje prísľub a potvrdenie zmluvy. Avšak v čase, keď bola napísaná stať z dnešnej liturgie (Iz 55,1-11), nebolo kráľovstva. Zmluva s Pánom však ostala nezrušená, a poslucháčom sa prízvukuje, že nie viac kráľovská dynastia, ale deti Siona budú pokračovateľmi zmluvy s Pánom, ktorý ostáva verný.

Že takéto očakávania mohli byť predsa len príliš odvážne, možno vyčítať z druhej polovičky state, 55,6-11. Najmä verše 8-11 pripomínajú tajomné pôsobenie Božích plánov v protiklade s našim ľudskými predstavami a očakávaniami. Veď jeho myšlienky nie sú našimi myšlienkami, a naše cesty a spôsoby sú už vonkoncom nie jeho spôsobmi a postupmi. Tak podobne ako my aj Božie slovo si hľadá cestu k naplneniu. Úvodné verše druhej polovičky state 6-7 uvádzajú, čo umožní deťom Siona a poslucháčom, aby mohli uveriť týmto nevšedným Božím plánom a umožniť ich realizáciu – náprava, pokánie a odpúšťanie. Ako málo teda stačí, aby sme pochopili tajomné Božie cesty!