1 Sam 16, 1b. 6-7. 10-13a (prvé čítanie, 4. pôst. ned. A) – hľadieť na zovňajšok či dovnútra?

Vyvolenie a pomazanie Dávida zaujímalo vždy tých, ktorí sa zaujímali o kráľovstvo a kráľa v Izraeli, nech to už bolo z akýchkoľvek dôvodov. Liturgické čítanie z 1Sam 16 je len výberom niekoľkých veršov z prvej z troch známych statí o nástupníctve Dávida. V prvej stati (1Sam 16,1-13) sa predstavuje prvé povolanie a pomazanie Dávida prorokom Samuelom. Druhý príbeh (1Sam 16,14-23) predstavuje hierarchické a hudobné povolanie na kráľovský dvor, kde Dávid bude pasovaný za štítonosiča a hudobníka. Tretí príbeh (17,12 – 18,5) uvádza Dávida na pódium v prvej línii s Goliášom, čo má jedinečne nádherný koniec v prospech Dávida. Ak si uvedomíme, že text, ktorý Biblia opisuje pred dnešnou liturgickou staťou, hovorí o rozhodujúcej a zdrvujúcej chybe hroznej neposlušnosti kráľa Šaula (1Sam 15,1-31), tak vieme, že svätopisec necháva čitateľovi neslýchane pozitívny obraz Dávida, ako ideálneho kandidáta na kráľovský trón v Jeruzaleme.

Naša stať predstavuje príbeh o povolaní nového a dobrého kráľa a nie takého, ako bol predchodca Šaul, nad ktorým Pán “zlomil palicu” (1Sam 15,10-11.35). Ako zvyčajne v Písme (prípad Abraháma, Mojžiša i prorokov, či prorokýň, alebo žien ako Ester, Judita a pod.), aj v tomto prípade “veľkého” Šaula (1Sam 10,24) nahradí “malý” Dávid (najmladší z bratov; 1Sam 16,11). Biblia opakovane učí, že Boh je zvrchovane slobodný a človeka si na špecializovanú veľkú úlohu (vodcu) volí nie podľa ľudskej stupnice hodnôt zovňajška (“bol ryšavý, mal pekné oči a príjemný vzhľad”), ale podľa svojho celkového pohľadu, ktorým rozpozná aj vnútro človeka (“Človek vidí iba vonkajšok, ale Pán vidí do srdca”).  Vskutku Písmo vraví, že Božie myšlienky sú iné ako myšlienky ľudí (Iz 55,8-9). Aj skúsený starý prorok Samuel sa musí navrátiť do školy, aby spoznal, že človek hľadí navonok, kým Pán vidí aj do vnútra (1Sam 16,6-8).

Dnešná stať nehovorí o púšti, o hľadaní a o žití vzťahu s Bohom, ale o tom, ako sa v drobnostiach konkretizuje náš vzťah a viera k a v Boha. Stať už hovorí o výbere kráľa, a teda o výbere osoby na najdôležitejší post v správe Izraela. Preto ju nemožno bezprostredne aplikovať na našu osobu. Určite nám však jej náuka ponúka mnoho podnetov na úvahy nad Božími cestami: Boh vidí dovnútra, ale ani ten najskúsenejší človek nevidí dokonale dovnútra. Boh stále nájde kohosi, hoci človek vidí len parciálne. To, čo sa nám zdá vhodné a nevyhnutné pre ten-ktorý post v spoločnosti či v Cirkvi, nemusí byť nevyhnutne v súlade s Božím vhľadom do človeka. Liturgická stať aj vo svetle Ž 23 slúži okrem iného na jednej strane na uvedenie dôležitosti dobrého a správneho pohľadu a na strane druhej na uvedenie našej prosby k Dobrému pastierovi o liečenie nášho duchovného zraku.