Iz 22,19-23 (prvé čítanie, 21. ned. A) – prečo kľúče

Táto kapitola sa skladá z dvoch úplne odlišných častí, vv. 1-14 a vv. 15-25, ale obe sa zaoberajú ľuďmi a udalosťami v Jeruzaleme a okolo neho. To je zvláštne pre tých, ktorí vedia, že kapitoly 13–23 sa zaoberajú v podstate inými národmi. Prvá časť kapitoly (vv. 1-14) je vyhlásením rozsudku proti Jeruzalemu a jeho obyvateľom. Druhá časť (vv. 15-25) obsahuje dve príbuzné rozprávania týkajúce sa úradníkov kráľovského súdu a z veľkej časti stať pochádza priamo od proroka Izaiáša z 8. stor. pred Kr.

Verše 15-23 prezentujú dve rôzne, ale súvisiace proroctvá týkajúce sa úradníkov v kráľovskej domácnosti, Sobna (vv. 15-19) a Eliakima (vv. 20-25). Proroctvá sú umiestnené v tomto konkrétnom kontexte, pretože prvá časť kapitoly sa týka hriechov a úsudku Jeruzalema a jeho vedenia a pravdepodobne aj preto, že tradícia spájala týchto dvoch úradníkov s udalosťami, ktoré stoja na pozadí vv. 1-14: tie opisujú Sancheribovu inváziu do Judska a jeho dobre známe obliehanie Jeruzalema.

Liturgická stať (vv. 19-23) začína v. 19, a teda zosadením úradníka Sobnu. S úvodným „v ten deň“ (v. 20) sa v texte prechádza od vyhlásenia rozsudku proti jednému kráľovskému úradníkovi k oznámeniu nástupu druhého úradníka Eliakima, syna Helkiáša. Naša stať (vv. 20-24) je ucelené proroctvo, ktoré pochádza priamo z úst Pána (najmä vv. 20-23). Reč je adresovaná Sobnovi („tvoje rúcho“, „tvoj pás“, „tvoja moc“, v. 21). Tým jasnejší je kontrast a vyzdvihnutie Eliakima ako nástupcu správcu kráľovskej domácnosti (porov. v. 15). Jeho správa bude mať vplyv na stabilitu pre Jeruzalem a Júdu. Eliakim bude vykonávať vládu nad kráľovským domom a bude ako “kolík na stabilnom mieste” (v. 23).

Ako stojí aj v ďalšom verši (v. 24), ktorý sa už síce v liturgii nečíta, obraz ovešaného stromu zaujímavo vyjadruje závislosť ostatných od tohto správcu: “Bude na ňom visieť všetka sláva domu jeho otca: konáre a ratolesti, všetky malé nádoby, od hrnčekov až po krčahy.”

Čítanie predkladá Eliakima, správcu kráľovského domu, ako obraz nositeľa autority, ktorá úzko súvisí s judským kráľom, Pánovým pomazaným, a teda v podstate závisí od Pána. Tento obraz jednoznačne zdôrazňuje ani nie tak autoritu, ale jej pôvod, čiže pôvodcu. Obraz odkazuje na Božiu autoritu. Nemalá výzva, azda pre mnohé autority, že autorita v podstate nie je ich, ale je od vyššieho.