Iz 56,1.6-7 (prvé čítanie, 20. ned. A) – Prečo a koho Písmo uprednostňuje
Text z proroka Izaiáša sa dotýka témy cudzincov – témy vážnej ako v minulosti, tak aj dnes. Cudzinci de facto neboli vždy vylúčení z post-exilovej bohoslužby, ako o tom svedčia Knihy Ezdráš a Nehemiáš. Mnoho statí z týchto kníh je neľahkých na vysvetlenie i kvôli terminologickým problémom a to nám dnes nedovoľuje celkom dopodrobna opísať poexilovú spoločnosť Izraela a problémy, ktoré ju trápili a ktoré sa odrážajú sčasti aj v biblických textoch. Určite jeden problém – cudzinci – bol takmer sústavne aktuálny. Keď sa pridá k domácim napätiam medzi rôznymi skupinami v Judsku aj napätie, ktoré tvorili tí z Babylonského exilu, potom sa obtiažnosť získať obraz o spoločnosti v Judsku vymyká akejkoľvek možnosti. Postačí pre nás teraz skutočnosť početných napätí vo vnútri poexilovej judskej spoločnosti.
Liturgická stať, Iz 55,1.6-7, je vytvorená z uceleného bloku 55,1-8, teda z prvej kapitoly tzv. Trito-Izaiáša, ktorý prináša nové správy poexilovej komunite žijúcej v rôznych napätiach.
Spomínanú stať charakterizuje kľúčové slovo – – slovesoשׁמר šamar „dodržiavať“, „zachovávať“, „strážiť“ (vv. 1-2.4.6) a ono jej dáva aj tematickú súdržnosť. Zachovávanie „spravodlivosti“, „práva“, „soboty“, „zmluvy“, „mena“ naznačuje, že toto je motív, ktorý Pán uprednostňuje. A preto tí, čo sa držia iba Pánovej zmluvy, nie sú si istí svojím stavom. Prorokovo slovo, ktoré im adresoval, je, že všetci, ktorí konajú spravodlivo a podľa práva (voľne preložené „dobrosrdečne a podľa ľudských práv“) a držia sa Božej zmluvy, sú Božími služobníkmi. Bezpochyby či ide o cudzincov alebo eunuchov.
Najmä vo vv. 7-8 sa pozornosť venuje cudzincovi – nemálo provokatívna a inovatívna nielen pre Izaiáša, ale aj pre toho, kto si dnes hovorí kresťan. Lebo Pán týchto nábožných a spravodlivých cudzincov zavedie na svoj svätý vrch a rozradostí ich vo svojom dome modlitby. Ich obety mu budú ľúbezné. Hlavný dôvod náuky je v tom, že „môj dom sa bude volať domom modlitby pre všetky národy!“
Zaiste dnes máme problém v porozumení, resp. v nedorozumení: vtedy pod slovíčkom „cudzinec“ išlo prorokovi o tých navrátivších sa z cudziny, ktorých už svoji v Judsku nespoznali, ale aj o tých obrátivších sa na Pána, ktorí podľa obriezky možno nepatrili k Izraelitom. Prorok chcel chrániť a uprednostniť podľa Pánovho slova skutočne veriacich a dobročinných. Dnes sa pod termínom cudzinec vôbec neskrýva význam, ktorým Izaiáš obraňoval pravoverných. Dnes sa pod týmto pojmom myslí iba na to, že sú z iných zemí. Je preto neobozretné myslieť si, že Biblia bráni „cudzincov“ bez rozdielu. Biblia pod slovom cudzinec bráni najmä tých, ktorí žijú opravdivo, správne a solidárne, a ktorí sú neraz odsúvaní, či znevažovaní. Biblia ich „uprednostňuje“ preto, aby motivovala k správnemu konaniu, tak ako veľké zástupy tých, ktorí žijú sväto snaživo a dobrotivo pokojne.