Sk 1,12-14 (prvé čítanie, 7. veľkon. ned. A) – návrat z vrchu

Návraty z hôr sú vždy povzbudzujúce. Každý, kto zdolal  štíty alebo chodil po horách, vie z vlastnej skúsenosti, že návrat prináša so sebou aj akúsi osobnú premenu. Z vrchov sa človek vráti premenený.

Liturgický krátky text z prvej strany Skutkov apoštolov (1,12-14) opisuje návrat učeníkov z Olivovej hory, kde sa s nimi rozlúčil Ježiš a vystúpil do neba (1,4-11), ako aj ich vystúpenie do “hornej siene”. Liturgická stať preberá niektoré témy z konca Lukášovho evanjelia (Lk 24,52-53) – návrat do mesta a zotrvávanie v modlitbe – a tým aj spája Skutky apoštolov s Evanjeliom, v ktorom Lukáš tak podrobne hovoril o Ježišovi.

Olivová hora sa nachádza vo vzdialenosti cca 800 m od Jeruzalema, teda vo vzdialenosti, ktorú aj nábožný žid môže v sobotu absolvovať. Lukáš tým zahŕňa aj túto horu do mesta Jeruzalem, v ktorom sa odohrali dejinné udalosti záchrany ľudstva. V stati sa opakuje v podstate rovnaký počet Dvanástich ako v Lk 6,14-16. Zjednotení okolo Petra a Jána sa nachádzajú v hornej sieni, ktorá v židovskej tradícii slúžila na štúdium a modlitbu. Symbolizmus vyzdvihnutia sa od všednosti nie je v neprospech každodenného života, ale naopak, keď sa človek pozdvihne – modlitbou a rozjímaním – vždy dostáva nový pohľad, tak trochu “božský”, aby mohol vnímať aj svoju osobnú skutočnosť ako premieňajúcu sa.

V tejto hornej sieni, ktorá sa nachádza pri dnešnom Kostole Usnutia Panny Márie na Sione, sa spolu s apoštolmi nachádza aj Mária. Ako na začiatku Lukášovho evanjelia Mária tvorí záštitu nábožných ľudí, tak na začiatku Skutkov apoštolov sa Mária objavuje ako príklad sústavnej modlitby, ktorá ľudí spája navzájom a tiež i s Božím plánom. No v každom prípade či zostúpenie z Olivovej hory a vystúpenie do Večeradla, alebo zostúpenie z vyvýšeného miesta modlitby a skúmania Božej vôle, môže premeniť každého, kto sa nebojí vystúpiť na to horné miesto, kde napokon nachádza sám seba i svojho Boha.