Ez 37,12b-14 (prvé čítanie, 5. pôst. ned. A) – život dokonca i z hrobu

Liturgická stať je záverom väčšieho celku dobre známej perikopy, tzv. videnia kostí (37,1-14), ktorej hlavné posolstvo spočíva v národnej obrode Izraelitov žijúcich v babylonskom exile. Pán uvedie proroka Ezechiela do mimo-prirodzeného stavu a ukáže mu údolie plné kostí (vv. 1-2). Proroka najprv  presvedčí, že údolie nie je ničím iným ako symbolom nenávratnej smrti. Z tohto stavu sa nedá dostať prirodzenou cestou, čo Pán v následnom dialógu prorokovi potvrdí. Avšak, práve to, čo je nemožné pre proroka, stane sa podkladom, aby mu Pán ukázal svoj iný plán a že jeho realizácia bude nadprirodzená (vv. 3-8). Na záver, ani keď kosti obrástli mäsom, žilami a kožou, nebol v nich život. Ezechiel v dialógu s Bohom opäť spoznáva, že len rúach – duch, ktorý vyjde od Stvoriteľa, prinesie život aj bezduchým telám (vv. 9-10). Verš 11 je vysvetlením pre proroka: “Syn človeka, tieto kosti, to je celý Izraelov dom. Oni hovoria: »Zoschli nám kosti, nádej nám odumrela, sme vykynožení.«”

Text vo vv. 11-14 je odpoveďou na obrovské znechutenia, ktoré kolovali medzi Ezechielovými súkmeňovcami v exile najmä prostredníctvom trpkých výčitiek starších (20,32-33; porov. 33,10-11). Ezechiel prichádza s celkom iným posolstvom, ako začínal napr. Jeremiáš, ktorý mal podľa Pánovho slova vytrhávať a rúcať, nivočiť a pustošiť, budovať a sadiť (Jer 1,9-11). Ezechiel ako aj Jeremiáš prichádzajú síce so slovom od toho istého Boha, a predsa ich posolstvo je diametrálne odlišné. Jeremiáš bol však poslaný pre inú komunitu, ktorá je na inom mieste (doma v Judsku) a v inom čase (pravdepodobne pred exilom). Ezechiel bude komunikovať rozhodné Božie “nie! – smrti”; smrť a beznádej sú dočasné a nevládnu pred samotným Pánom (Ez 37,12-13). Ezechiel dostáva božské poznanie, že Pán, Boh Izraela, nenechá ľud v hroboch neistoty a beznádeje, pretože práve on dáva “áno!” – životu; Boh Izraela je Bohom života, on dáva svojho ducha, ktorý oživuje. Výsledkom neuveriteľného zázraku z beznádeje k nádeji je spoznanie Pána (v. 14).