1 Kr 3,5-6.7-12 (prvé čítanie, 17. ned. A) – Nočné zjavenie

Ak Boh hovorí v Biblii niekomu vo sne, tak výnimočnosť posolstva dostáva nespochybniteľný punc Božieho rozhodnutia. Šalamúnov sen v Gibeóne patrí do tejto skupiny textov. Šalamún je už tretí a súčasne aj posledný kráľ zjednoteného kráľovstva. Jeho múdre panovanie ostalo pre následné pokolenia len ideálom, podľa ktorého možno ľahko odmerať správnosť spravovania iných vladárov.

Liturgická stať nás zoznamuje s výnimočným zjavením (1 Kr 3,4-15), ktorého sa dostalo kráľovi Šalamúnovi vo sne, keď išiel obetovať Pánovi do mesta Gibeón. Gibeón sa nachádza asi 10 km severozápadne od Jeruzalema, čo možno podporuje Šalamúnovu aktivitu ako zjednocovací manéver s kmeňmi zo Severu. Avšak stať Pánovho zjavenia má oveľa dôležitejšiu úlohu – potvrdenie Šalamúnovho kraľovania samotným PÁNOM (vv. 5-7). Nebol teda zvolený hlasom ľudu ako jeho otec Dávid. Okrem toho, v starovekom Blízkom východe si nový kráľ žiadal v modlitbách dlhý život, šťastie a neporaziteľné vojsko. Na tomto pozadí možno vypozorovať niekoľko dôležitých odlišností.

Šalamún ako nový kráľ nepoužíva žiadne náboženské modloslužobné praktiky na iniciovanie svojej moci, ani žiadne slávnosti, ktorými by si upevňoval svoju pozíciu medzi teritóriami, ktoré spadali pod jeho vládu. Na rozdiel od zvyklostí, Šalamún neprosí sám od seba to, čo by mu malo slúžiť, ale jeho žiadosť vychádza z Božej ponuky. Nový kráľ sa pred Bohom uponížil – považuje sa za „malého paholka“ na’ar katon, čím vyjadruje svoju neschopnosť sám viesť správu nad Izraelom („neviem, ako si počínať“, dosl. „neviem, ako vychádzať a vchádzať“ – v zmysle viesť víťazne [vojny] a spravovať). Šalamún vyznáva svoju nevedomosť v politicko-spoločenskom orientovaní a vedení celého jemu zvereného panstva. Určite treba vyzdvihnúť to, čo si žiada: „chápavé srdce“ (vv. 8-10), dosl. „počúvajúce srdce“, voľne preložené „vnímavého a pozorného ducha“, či „rozumný charakter“. Nový kráľ si žiada otvorené uši a oči, aby porozumel tak Božiemu hlasu ako aj hlasu ľudu (porov. Nasledujúca stať hovorí o múdrom Šalamúnovom načúvaní dvom matkám, 1Kr 3,16-28). Túto naozaj pokornú prosbu, tak exemplárnu pre každého vodcu, Boh odmenil v prípade Šalamúna obrovskou múdrosťou. Šalamúnov sen sa iste líši od snov mnohých iných vodcov.

PÁN nezabudol podotknúť, že Šalamún si nežiadal veľa zdravia a šťastia – nežiadal si „dlhý život [zaiste sa myslí len v zdraví]“, nežiadal si „bohatstvo“, a ani „smrť svojich nepriateľov“. Takéhoto panovníka, nezainteresovaného pre svoj osobný profil a osud, ale iba pre spoločné dobro, a to pod Božou inšpiráciou, si zaiste treba len prosiť a vyprosovať pre akúkoľvek komunitu, či spoločnosť, čo potrebuje dobrých vodcov. Takýchto vodcov môže PÁN s radosťou obdarovať aj inými milosťami (vv. 11-14).