1a |
Prečo sa búria pohania? |
1b |
a národy mrmlú daromnosti (Prečo národy snujú plány daromné?) |
2a |
Povstávajú pozemskí králi |
2b |
A vladári konšpirujú spolu (a vladári sa spolčujú) |
2c |
proti PÁNOVI a proti jeho pomazanému: |
3a |
„Rozbime ich okovy |
3b |
a ich povrazy zhoďme zo seba!“ ( a ich jarmo zhoďme zo seba!“) |
4a |
Ten, čo na nebesiach prebýva, sa im vysmieva; |
4b |
Pán ich privedie na posmech. |
5a |
Vtedy na nich rozhorčene zavolá |
5b |
a v svojom hneve ich vydesí: |
6a |
„Veď ja som ustanovil svojho kráľa |
6c |
na Sione, mojom svätom vrchu!“ |
7a |
Zvestujem PÁNOVO nariadenie: |
7b |
On mi povedal: „Ty si môj syn. |
7c |
Ja som ťa dnes splodil. |
8a |
Žiadaj si odo mňa a dám ti do dedičstva národy |
8b |
a do vlastníctva končiny zeme. |
9a |
Rozbiješ ich žezlom železným |
9b |
a jak hrnce hlinené ich rozdrobíš.“ |
10a |
A teraz, králi, pochopte; |
10b |
dajte sa poučiť, sudcovia zeme. |
11a |
V bázni slúžte PÁNOVI |
11b |
a s chvením sa mu klaňajte. |
12a |
Pobozkajte syna (Podvoľte sa zákonu: ) |
12b |
žeby sa nerozhneval a vy by ste zhynuli na ceste, |
12c |
lebo sa rýchlo rozhorčí. |
12d |
Šťastní/blažení sú všetci, čo sa spoliehajú na neho. |