Talit je hebrejské slovo (טלית; prípadne „talet“ v sefradskej hebrejčine a „tales“ v jazyku jidiš) a je to židovský modlitebný plášť, ktorý má na štyroch rohoch odevu cicijot, resp. po slovensky „kystky“ (Nm 15,39). Židia ho nosia počas rannej modlitby (šachrit), počas čítania Tóry, t. j. Pánovej náuky, resp. Zákona (Pánov zákon, resp. Mojžišov zákon, či Pentateuch) a na Deň zmierenia, 10. tišri – tzv. Jom kipur.
Biblická stať Nm 15,37-38 predchádza zmienku o kystkách z v. 39. Vo veršoch 37-38 Pán hovorí Mojžišovi: „Hovor Izraelitom a povedz im, aby si urobili na okrajoch plášťa kystky – oni aj ich potomci –, a na každú kystku nech pripevnia šnúru z belasého purpuru.“ Nasledujúci verše 39-40 uvádzajú odôvodnenie prečo majú tento príkaz zachovávať: „Kystky vám budú slúžiť na to, že keď na ne pozriete, spomeniete si na Pánove príkazy, že ich máte plniť, aby ste nenasledovali žiadosti svojho srdca a svojich očí, ktoré by vás viedli, ale aby ste pamätali na všetky moje príkazy a nasledovali ich a aby ste takto boli svätí pre svojho Boha.“ Kystky na modlitebnom plášti majú úlohu pripomenúť priority a súčasne zdôrazniť, že nie záujmy vlastného srdca majú byť prvoradé, ale nasledovanie PÁNOVÝCH príkazov.
Límec talitu môže byť zdobený tzv. atarou, na ktorej býva nápis s významom:
„Požehnaný si ty, PANE, náš Bože, kráľ vesmíru,
ktorý (si) nás posvätil so svojimi prikázaniami
a prikázal (si) nám, aby sme sa ovinuli kystkami.“
Kystky (z talitu) majú teda úlohu pripomínať prioritu a nabádať k prehlbovaniu vzťahu s Pánom. Ako náhle sa stanú len vonkajšou ozdobou, ktorú nosia veriaci len pre to, aby ich iní videli a obdivovali, tým stratili už kystky svoju hodnotu. je to živá viera, ktorá im dáva zmysel. V tejto súvislosti sa dajú ľahko pochopiť slová nášho Pána Ježiša Krista, ktorý vytýka práve povrchný rozmer nábožnosti, keď hovorí „Všetko, čo robia, konajú iba preto, aby ich ľudia videli: rozširujú si modlitebné remienky a zväčšujú strapce na šatách, radi majú popredné miesta na hostinách, prvé stolice v synagógach, pozdravy na uliciach a keď ich ľudia oslovujú Rabbi. “ (Mt 23,5-6)
Talit nosia muži väčšinou od 13 rokov nahor (t. j. od bar micva). V poobedňajších modlitbách ho používa len ten, kto vedie modlitbu. Tradične ho nenosia ženy; vychádza sa z Dt 22,5 („Žena nech sa neoblieka do mužských šiat, ani muž do ženských, lebo kto robí také veci, oškliví sa Bohu.“). Je však zmienka už od 3. storočia , že rabi Jehuda ha-Nasi ho pripevnil k odevu i svojej žene. A tak sú i dnes komunity, kde i ženy nosia talit. Talit sa dáva i zosnulému do truhly.
Dnes sa používa ako materiál na výrobu talitu hodváb, vlna či ľan. Látka je zdobená čiernymi alebo modrými pruhmi, ktoré sú rovnobežné so dvomi vzdialenejšími protiľahlými stranami (kvadrátového tvaru) talitu. Pri obliekaní talitu sa recituje modlitbu, Z 104,1-2: „Dobroreč, duša moja, Pánovi; Pane, Bože môj, ty si nesmierne veľký. Odel si sa do slávy a veleby, 2 do svetla si sa zahalil ako do rúcha.“ Nábožní židia nosia sústavne i tzv. talit katan, malý katan. Nosia ho pod vonkajším odevom, ale nie na koži.
B.Š.