viac ako 90 rokov, keď bol zasnúbený s mladou 12 ročnou Máriou. A mnoho ďalších údiv budiacich čŕt sa dozvedáme z neskoršej kresťanskej tradície. Hoci Písmo dáva Jozefovi dôležité miesto, predsa však jeho životopis nie je možné zostaviť z útržkovitých údajov evanjelistov. Keďže ani v Pavlových listoch o Jozefovi nenájdeme žiadnu zmienku, jediným spoľahlivým zdrojom o tom, akú úlohu podľa Božieho plánu zohral Jozef v živote Ježiša nájdeme len v kánonických evanjeliách.

Jozef v rodokmeni

O Jozefovi píšu evanjelisti Matúš a Lukáš v Ježišovom rodokmeni a potom v rozprávaniach o Ježišovom detstve. Nielen zaujímavé ale nateraz i záhadné je to, že evanjelisti tradujú odlišné rodokmene. Matúš ho uzatvára:

„Jakub mal syna Jozefa, manžela Márie, z ktorej sa narodil Ježiš“ (1,16). Naproti Lukáš traduje o Ježišovi, že „si mysleli, že je synom Jozefa, ktorý bol synom Heliho“ (3,23).

Rôznosť Jozefových predkov sa vysvetľuje napríklad i tým, že Lukáš myslel na rodokmeň Márie, nie Jozefa. Matúš zasa predstavuje Ježiša ako nového Mojžiša a Jozefa ako ochrancu. Preto línia Jozef a jeho otec Jakub ľahšie pripomenie, že úloha Ježiša je vyslobodiť svoj ľud z hriechu (1,21), podobne ako Mojžiš vyslobodil Jakubových synov z Egypta. Jozef zohráva spojku medzi Božím plánom a jeho realizáciou v Ježišovi. Podobne ako starozákonný Jozef Egyptský zachránil svojich, i novozákonný Jozef zachráni svojich. Obaja konali z Božieho pohnutia.

Mlčanlivý uskutočňovateľ snov

Aj Jozefove sny pripomínajú jeho mimoriadnu úlohu v zjavení záchranného Božieho plánu. Matúš zapísal z nich štyri. Máriin Jozef nie je ich vykladačom, ale ich realizuje. V prvom sne mu bolo zjavené, že nemá prepustiť Máriu, a to ani kladným neverejným procesom, aby ju zachránil od potupy, ale že ju má prijať. Keďže bol spravodlivý, čo je prvá a jediná osobná charakteristika Jozefa, tak konal podľa Pánovho plánu. Svätopisec nepíše o veku a ani o iných eventuálnych vzťahoch Jozefa. Predstavuje totiž Jozefa ako muža nábožného, plného pozitívneho citu voči žene a odhodlaného konať pre obhajobu Božieho plánu, ktorý sa realizuje v živote jeho a jeho manželky. Je nelogické zmýšľať, žeby Jozef bol vtedy starý, aby mohol čisto ochraňovať Máriu. Človek mladého ducha neraz býva spätý s odvahou konať pre vyššie ideály, ktoré sú dobré a vznešené. Nie hrubosťou, ale vnímavou a odhodlanou odvahou sa meria mužskosť. Zrobené ruky môžu byť v službách šľachetného srdca. Prijať ženu v požehnanom stave, s ktorou on nežil a pri tom, plod jej lona mal byť od Boha, by spôsobil krízu aj u silných osôb. Evanjelium nie je totiž o ľuďoch, čo konajú zázraky, ale dobrá zvesť si našla i nachádza cestu u ľudí, čo dokážu veriť a prijať zázraky Boha. Jozef ako zrelý muž bol natoľko odvážny a dôveroval Božiemu hlasu, že s úctou si vzal pod svoju ochranu matku syna, ktorému on Jozef dá meno Ježiš. Jozef bude teda podľa Božieho plánu podľa židovského práva považovaný za otca. Avšak len on, okrem Márie, bol vopred informovaný o tom, že jeho manželka počala Božím zásahom a že Boh sa v nej stal človekom. Prvý sen Jozefovi zjavil základný Boží plán, ktorého posolstvo nebolo ľahké prijať.