Pár faktov na úvod

Akra (v hebrejčine חקרא alebo חקרה, je prepis z gréckeho Aκρα) bola opevnená masívna stavba v Jeruzaleme, ktorú dal postaviť vládca Seleukovskej ríše a obávaný helenizátor Antiochus Epifánes (175 – 164 p. n. l.), po tom čo vydrancoval Jeruzalem v roku 168 p. n. l. Pevnosť zohrala významnú úlohu v povstaní Makabejcov a pri následnom vytvorení Hasmonejského kráľovstva (140 – 37 p. n. l.). Pevnosť bola zničená Šimonom Makabejským v čase spomínaného povstania.

Zmienka z Biblie

V Biblii, ako v hlavnom zdroji o tejto pevnosti, sa píše v Knihách Makabejcov. Hneď na v úvode Prvej knihy Makabejcov sa píše o strašných udalostiach prenasledovania židov po ohavnom vstupe Antiocha Epifanesa do Chrámu (porov. 1Mak 1,20-28). A keď o dva roky prišiel vyslanec kráľa a hlavný vyberač daní opäť do Jeruzalema, jeho ľstivá návšteva skončila vraždením židov (vv. 29-32). Nasledujúca správa opisuje ako dobyli Jeruzalem a urobili veľkú obrannú citadelu. Verše 33-36 (SEB) tradujú jasne samotnú stavbu a jej význam.

„[33] Dávidovo mesto obstavali veľkým a vysokým múrom s opevnenými vežami. Urobili si z neho pevnosť. [34] Tam usadili hriešnych ľudí, porušovateľov zákona, ktorí sa tam zabývali. [35] Nahromadili si zbrane i zásoby potravín a uložili si tam korisť, ktorú nakradli v Jeruzaleme, čím sa pevnosť stala veľkou hrozbou. [36] Stala sa úkladnou pascou pre svätyňu a natrvalo hrozným pokušiteľom pre Izrael.“

Využitie pevnosti

Vďaka dôležitej biblickej zmienke súčasní archeológovia (Stern; Wightmann) mienia, že Antiochus umiestnil do tejto pevnosti posádku, ktorá mala zabezpečiť helenistickej frakcii dostatočnú kontrolu nad dianím na Chrámovisku. V Jeruzaleme sa slovo Akra stalo symbolom anti-židovského pohanstva a pevnosť akoby predstavovala „bezbožných a zlých“.[1] Podľa J. Sieversa grécka posádka, spolu so svojimi židovskými spoločníkmi ovládali z tejto pevnosti nielen mesto, ale aj blízke okolie[2].

Potlačenie židovského náboženského života Seleukovcami sa stretlo so značným odporom medzi domácim obyvateľstvom. Kým Antiochus bol zaneprázdnený v r 167 pred Kr. na východe, kňaz Mattathiáš z Modiin započal vzburu proti nadvláde.[3] Ani Seleukovská správa a ani miestna helenizačná frakcia neboli schopné ovládnuť povstanie. V roku 164 pred Kr. Júda Makabejský oslobodil Jeruzalem a znovu posvätil chrám. Hoci spolu s mestom aj jeho okolie sa povstalcom podľahli, pevnosť Akra a jej obyvatelia sa nevzdali. Makabejci obliehali pevnosť, ale odporcovia, ktorú v nej zostal a bránili sa, vyslali poslov Seleuskému kráľovi Antiochus V so žiadosťou o pomoc.

Seleukovci vyslali armádu, aby potlačila povstanie. Pri obliehaní Bet-Zur, Júda Makabejský so svojimi povstalcami bol nútený zanechať obliehanie pevnosti Akra a postaviť sa v bitke proti Antiochovi. V bitke pri Bet-Zacharia, Seleukovci vyhrali nad Makabejcami a tí boli nútení ustúpiť (porov. 1Mak 6,18-47). Akra v prvom nápor Makabejcom obstála v rukách jej vlastníkov a ostala ešte po dobu cca 20 rokov v rukách Seleukovcov, ktorí z nej odrazili niekoľko Hasmonejovských pokusov vysadiť z nej grécku antižidovskú posádku.

Zničenie pevnosti

Dva zdroje poskytujú informácie o konečnom osude pevnosti Akra. Ich správy sú však odlišné. Podľa Jozefa Flávia, Šimon Makabejský zbúral pevnosť po tom, čo znej vyhnal grécku posádku. Kopec, na ktorom pevnosť stála, znížil, aby nebol vyšší ako samotný Chrám, mesto očistil od zlých povesti a nedovolil vstúpiť odporcom do mesta Jeruzalem (Ant 13,215-217). Inú správu podáva Prvá kniha Makabejcov:

 

„Šimon ustanovil, aby sa tento deň každý rok radostne oslavoval. Opevnil chrámový vrch vedľa pevnosti a býval tam s jeho ľuďmi.“ (SEB 1Mak 13,52)

 

Podľa biblickej správy Šimon nezničil pevnosť, ba dokonca sa v nej sám zdržoval. Kniha však nehovorí o ďalšom osude pevnosti. Akra však bola postavená ako stanovište, z ktorého sa mohlo vynikajúco monitorovať udalosti, a tak mať kontrolu nad Jeruzalemom a jeho obyvateľmi. Ak by sa mala nachádzať v Dávidovom meste, s čím viacerí odborníci súhlasia, tak jej umiestnenie by pridalo Jeruzalemčanom strategicky skutočne veľmi málo, aby sa mohli bezpečne obrániť proti vonkajším hrozbám. Je možné, že pevnosť vyšla z používania a bola demontovaná koncom 2. stor. p. n. l., po výstavbe Hasmoneovskej Baris a Hasmoneovského paláca hornej časti Jeruzalema.[4]

Lokalizácia pevnosti

Lokalizovanie pevnosti Akra má význam najmä kvôli pochopeniu súvislostí v ich dejinnom a politickom kontexte v Jeruzaleme práve počas bojov medzi Makabejcami a Seluekovcami. Avšak ani objavom údajnej novej možnosti lokalizovania tejto pevnosti sa problematika neobjasní. Jestvuje viacero možností kde sa pevnosť mohla nachádzať. Štandardne archeológovia vychádzali zo správ, ktorú máme od Jozefa Flávia. Ten podáva v jeho známom diele Židovské starožitnosti pomerne podrobné informácie o tom, že Akra sa nachádzala v „dolnej“ časti mesta a to na kopci, z ktorého bol dobrý výhľad na chrámové návršie.

„… keď [kráľ] zbúral mestské hradby, postavil v dolnej časti mesta citadelu [po grécky akra], pretože to miesto bolo vyvýšené a bol z neho výhľad na Chrám; Z toho dôvodu miesto opevnil vysokými múrmi a vežami, a umiestnil do neho posádku Macedónčanov. Avšak, v tejto citadele bývala bezbožná a zlá časť z množstva tých, od ktorých, ako sa ukázalo, si obyvatelia vytrpeli mnoho bolesti a nešťastia (Ant. 12,252-253).[5]

 

Umiestnenie pevnosti podľa slov Jozefa Flávia v „dolnej časti mesta“, resp. v „dolnom meste“ sa zvykne chápať ako vyvýšenina na juhovýchodnej časti od chrámu, ktorá je tradične známa pod názvom Dávidovo mesto. Ležiace na juh od Chrámového návršia, je miesto z dnešného pohľadu výrazne nižšie ako je základná úroveň Chrámového návršia; tá je asi o 30 vyššia ako je terén, ktorý sa nachádza na juh od časti, ktorú až neskôr dal vystavať Herodes. Čím južnejšie, tým viac s terén znižuje. Flávius ako rodený Jeruzalemčan si bol určite vedomý tejto výškovej členitosti terénu. Bez problémov spomína (viď vyššie), ako Šimon zbúral Akru a miesto zarovnal s okolitým terénom.

Archeologický výskum teritória na juh od Chrámového návršia však, neodkryl žiadne dôkazy pre takúto monumentálnu konštrukciu.[6] Naopak, vykopávky v tejto južnej časti priľahlej k chrámovisku, odhalili množstvo dôkazov o obývaní a to už od počiatku prvého tisícročia p. n. l. až po Rímske obdobie.[7] To silne spochybňuje výklad Jozefovej správy o tom, že v helenistickom období bola táto oblasť výrazne vyššia a že veľký kopec bol znížený [34]

Z daných faktov väčšina archeológov usúdila, že Jozefova správa musí byť prehodnotená rovnako ako aj umiestnenie pevnosti Akra na juh od Chrámu. Od kedy Edward Robinson v roku 1841 navrhol lokalizáciu Akry v blízkosti Chrámu Božieho hrobu jestvuje do dnes dobrý tucet rôznych teórií o tom, kde sa táto pevnosť na území dnešného Starého mesta Jeruzalema pôvodne nachádzala.

Odborníci navrhovali teda lokalizovanie pevnosti najmä na častí tzv. západného návršia, t. j. západne od chrámoviska, presnejšie na východnej strane západného Jeruzalemského návršia, v dnešnej židovskej časti Starého mesta. No hoci táto lokalita bola obývaná i v čase Prvého chrámu, nie je v nej veľa archeologických dokladov o stavbách v helénskom období a okrem toho, umiestnenie nedovoľuje takú kontrolu nad chrámoviskom, o akej hovoria texty.

Medzi výrazné návrhy z tých, čo situujú Akru do severných lokalít Jeruzalema patrí Decosterov návrh z 1989. Podľa neho Fláviove vyjadrenie „v dolnej časti mesta“ treba chápať z pohľadu Jeruzalemčana, čo dovoľuje vnímať ktorúkoľvek časť na východ od „syrového údolia“ (Tyrapoeon), vrátane severnej lokality, neskôr známej ako Antónia.[8] S. Loffreda graficky naznačil (viď mapu nižšie) aké rôzne možnosti navrhli experti na Jeruzalemskú topografiu.[9] Evidentne miesto Akry nie je známe ani dnes.

V novembri 2015 zverejnila Izraelská spoločnosť Israel Antiquities Authority (IAA) správu, o tom, že archeológovia pod vedením Dorona Ben-Amiho objavili v lokalite Givati parking, južne od chrámoviska, zvyšky relatívne veľkého opevnenia, ktoré by mohlo byť doteraz neobjavenou pevnosťou Akra. Či objav týchto múrov v spomenutej lokalite, ktorá by posunula údajnú pevnosť opäť k „južným“ návrhom (), bude patriť k vážnym kandidátom skutočnej pevnosti Akra, to ukáže ďalšia diskusia medzi ostatnými archeológmi a odborníkmi na pálčivú topografiu Jeruzalema.

B.Š.

[Aktualizované 8. decembra, Jeruzalem]

[1] G. J. Wightman, “Temple Fortresses in Jerusalem Part I: The Ptolemaic and Seleucid Akras”, Bulletin of the Anglo-Israeli Archaeological Society 9 (1990) 29-40, 19-40.

[2] J. Sievers, “Jerusalem, The Akra, and Josephus”, Josephus and the History of the Greco-Roman period. Essays in Memory of Morton Smith (ed. F. Parente – J. Sievers) (Studia post-biblica 41; Leiden 1994) 195-208.

[3] S. Rocca, The Forts of Judaea 168 BC – AD 73 (Oxford 2008) 4.

[4] L. Dequeker, “The City of David and the Seleucid Acra in Jerusalem”, The Land of Israel: Cross-roads of Civilizations. Proceedings of the Conference Held in Brussels from the 3rd to the 5th of December 1984 to Mark the Twenty-fifth Anniversary of the Institute of Archaeology Queen Elisabeth of Belgium at the Hebrew University of Jerusalem. In memory of Y. Yadin and Ch. Perelman (ed. E. Lipinski) (Orientalia Lovaniensia Analecta 19; Leuven 1985) 193-210.

[5] Pre kompletné diela Jozefa Flávia, porov. Flavius Josephus, The Works of Josephus. Complete and Unabridged; New Updated Edition (ed. W. Whiston) (Peabody 2003).

[6] Wightman, “Temple Fortresses in Jerusalem Part I: The Ptolemaic and Seleucid Akras”.

[7] E. Mazar, The Complete Guide to the Temple Mount Excavations (Jerusalem 2002) 7-73.

[8] K. Decoster, “Flavius Josephus and the Seleucid Acra in Jerusalem”, ZDPV 105 (1989) 70-84, 70-84.

[9] S. Loffreda, Topografia di Gerusalemme fino al 70 d.C. http://www.sbf.custodia.org/detail.asp?c=1&p=0&id=2367 (Dispense; Gerusalemme 1998) 44.

Verzia príspevku Opäť Akra v pdf obsahuje aj mapu Jeruzalema s možnými návrhmi miesta pevnosti Akra.