Iz 55,10-11 (prvé čítanie, 15. ned. A) – o slove od Boha

Testament, alebo slávnostný rodinný odkaz majú vždy vysokú hodnotu pre tých, ktorí sú zainteresovaní. Liturgická stať z Izaiáša 55,11-12 sa nachádza v tomto veľkolepom spise v  slávnostnom odkaze na záver druhej veľkej časti knihy (Iz 40-55). Spomenutý druhý blok sa zvykne nazývať – Vyslobodenie, nádej a potešenie. Najmä posledné kapitoly, Iz 49-55, sú plné potechy.

Posledné verše, 55,10-13, predstavujú slovo, ktoré pochádza od Boha a ktoré tvorí tematický záchranný oblúk. Na Božie slovo sa udeje východ z Babylónie ako aj zvestovanie obnovy Jeruzalema, ktorý sa stane symbolom nového živote pre ľud, ktorý obnovený odpustením bude žiť v zmluve „pokoja“.

Stať možno rozdeliť na dve časti. V prvej (vv. 10-11) sa jasne hovorí o účinnosti PÁNOVHO slova, kým druhá časť (vv. 12-13) zvestuje účinok – vyslobodenie z otroctva.

Dážď a sneh, ktoré prichádzajú z neba, nevrátia sa tam naspäť bez toho, aby vykonali to čo je vitálne pre našu planétu. Zavlažujú zem, pôsobia jej plodnosť, zaisťujú klíčenie rastlinstva, ktoré je nevyhnutne potrebné pre život človeka. Nehovoriac o tom, čo vykonajú pre živé bytosti – občerstvujú vzduch a uhášajú smäd i tam, kde nie sú riečne či iné vodstvá.  Biblický popis stavia na podobnej skúsenosti človeka a využíva dážď a sneh ako symbol vo vzťahu „zostúpenia“ PÁNOVHO slova pre „pôdu“, ktorou je človek a spoločenstvo sužovaných. Slovo od Boha, pôsobí to na čo je poslané pre tých, ktorí mu veria a ho i prijímajú (Dt 8,3). Nevráti sa k Bohu naprádzno, ale svoj účinok prinesie prostredníctvom zmeny života tých, čo počúvajú.